pridané: 18.11.2015

Pripravili sme pre vás rozhovor s Jánom Cibuľom, ktorý sa rozhovoril o svojom návrate do rodného klubu, ale aj o ambíciách.

 

Po dlhšom čase (5 sezón) si sa vrátil domov do klubu, kde si vyrástol. Čo tvojmu návratu predchádzalo?

Spojilo sa tam viacej vecí. Môj malý syn mal nastúpiť do francúzskej školy, na čo nebol jazykovo pripravený. A je pravda, že aj tréner chcel vsádzať na severoamerických hráčov, čo sa mne osobne nepáčilo. Päť rokov bola dosť dlhá doba, a tak sme sa s manželkou rozhodli vrátiť domov.

Aké bolo pôsobenie vo Francúzku (Štrasburgu)?

Bolo dobré.(smiech) Našiel som tam vhodné hokejové zázemie. Boli tam samozrejme chybičky krásy, ale všetko v globále fungovalo ako malo a hráč sa mohol sústrediť len na hokej. Precestoval som celú krajinu. Vychutnal som si miestnu kuchyňu a aj vína (smiech). Tých päť rokov po nehokejovej stránke bola paráda.

Naposledy si pôsobil v drese „EŠKY“ dva roky, v ktorých zažil mikulášsky hokej dve protichodné emócie. V roku 08/09 sa „EŠKA“ umiestnila na najlepšom mieste vo svojej histórii a v tej ďalšej zažila pravý opak, vypadnutie. Ako si ty, na tieto dva roky spomínaš?

Prvá sezóna po mojom návrate zo Zvolena vyšla parádne. Hrali sme parádny hokej, chodil plný štadión. Podľa môjho názoru sme smolne neprešli cez prvé kolo play off cez Zvolen, čo bolo pre mňa osobne ešte ťažšie, keďže som zo Zvolena prišiel a chcel som všetkým vo Zvolene ukázať, že v Mikuláši sa hrá lepší hokej. Chcel som ich veľmi poraziť. Super som si rozumel s Jurom Halajom, bolo tu kopec super hráčov. Druhá sezóna. Stalo sa, čo sa stalo. Boli tam rôzne zranenia, ochorenia (leukémia Jura Halaja, pozn. red). Nešťastne sa vyriešili odchody niektorých hráčov. Mňa to vypadnutie veľmi, veľmi mrzelo. Sme tu teraz nato, aby sme to napravili.

Pozrime sa teraz do prítomnosti. Čo si našiel v Mikuláši po hokejovej stránke pri svojom návrate?

Musím sa priznať, nevedel som do čoho idem. Prvú ligu som nemal zmapovanú, nemal som o nej moc informácii. Vedel som ale, že sa vracia Marek Uram a s ním sme sa hneď bavili, že by sme mali vrátiť Mikuláš tam kde bol, určite aspoň v tom, že sa ľudia vrátia na tribúny a budú sa baviť hokejom a tešiť sa z neho.

V príprave, v domácom zápase so Žilinou, si sa zranil. Je už všetko v poriadku?

Je pravda, že som sa nešťastne zranil. Trafili ma do palca na ruke pukom a zlomili mi článok v kĺbe. Bolo to zložité zranenie a ja som to ešte uponáhľal, chcel som hrať a to sa nevyplatilo. Musel som potom prakticky dva mesiace stáť. Už je to v poriadku a teším sa, že môžem pomôcť mužstvu.

Momentálne hráš v prvom útoku centra, medzi Bartíkom a Marcinkom. Ako sa ti s nimi hrá?

Hrá sa nám dobre, ale mohli by sme viac pomáhať v produktivite. Lichancov útok s Marekom Uramom je silný, dáva veľa gólov a my sa musíme k nim pridať. Keď zaberú dva útoky, mužstvo väčšinou vyhráva a aj hokej sa potom ľudom páči.

Si spokojný so svojimi doterajšími výkonmi?

So svojimi výkonmi zatiaľ nie som úplne spokojný. Mohlo to byť lepšie v produktivite. Musím sa v tom zlepšiť. Doteraz sme ako mužstvo hrali dobré zápasy, ľudia sa bavili a to ma tešilo.

Tréner Spišák prišiel na Liptov pred novou sezónou. Ako sa ti hrá pod jeho vedením?

Desať rokov dozadu ma trénoval v Košiciach spolu s pánom Jančuškom a vtedy sme išli až do finále. Ja som ho teda poznal, aké má metódy. Zatiaľ odvádza super prácu a rozumieme si aj po ľudskej stránke. Letná príprava bola vynikajúca, tréningy sú postavené na mieru, aby sme hrali dynamický hokej, aký sa ľudom páči. Ja osobne som veľmi spokojný s voľbou vedenia.

Podmienky v klube, čo sa týka financií, zázemia, cez leto prišlo k výmene v riadiacom orgáne klubu. Funguje všetko ako má?

Je to samozrejme prvá liga. Ja som rád, že v tejto dobe, ktorá je ťažká pre hokej, extraligové kluby majú existenčné problémy, sú tam zákulisné veci. Som rád, že v Mikuláši nič také nie je. V kabíne sa môžeme sústrediť na tréningy a zápasy. Všetko funguje v tomto smere, ako má. Dostali sme klubové oblečenie, na reprezentáciu klubu a mesta, výplaty sú načas. My to už musíme len potvrdzovať na ľade. Dúfam, že sa nám to bude dariť tak, ako posledné zápasy s výnimkou Bardejova.

Aké sú tvoje ambície na najbližšie obdobie?

Nechcem ísť s bubnom na zajace, ale určite by som bol neskutočne šťastný, keby sa Mikuláš vrátil do extraligy. Ja sa budem snažiť tomu pomôcť. Neprišiel som sem vyhrávať kanadské bodovanie a skončíme siedmi v prvej lige. Moja ambícia je odovzdať všetko pre mužstvo, aby sme ho posunuli tam, kam Mikuláš patrí.

V sezóne 1993/1994 si hral na MS 20 ročných. Ako si na tie časy spomínaš? (Dosiahol štatistiku 7+3 v štyroch zápasoch, pozn. red.)

Joooooj, to boli krásne časy, krásne spomienky. Vtedy som mal celkom aj formu, ak si dobre pamätám. Vyhral som, sa mi zdá, najlepšieho strelca spolu s Mirom Šatanom. Škoda nešťastného zranenia počas turnaja, zlomil som si kľúčnu kosť. To je už dávno. (Smiech) Myslím si, že som mal peknú kariéru, že sa ubrala dobrým smerom. To boli fajn časy. Mali sme vtedy neskutočné mužstvo.

Na záver taká pikoška. Ako to je s tvojimi druhými miestami v hokejových ligách, v ktorých si nastúpil?

To si vytiahol naschvál takú otázku? (Smiech) No, áno. Na Slovensku som bol druhý s Košicami raz a trikrát so Zvolenom. Vo Francúzku so Štrasbourgom som rovnako prehral vo finále. Mám doma rodinné striebro. Keby som to rodinné striebro rozšíril tak, že budem tento rok druhý v baráži, tak by mi to veľmi pasovalo.

Ďakujem za rozhovor.