Počiatky ľadového hokeja

Písal sa rok 1932, keď sa začal rozvíjať hokej v Liptovskom Mikuláši. Klzisko bolo na bývalom kúpalisku SOKOLA, tam, kde teraz stojí krytá hala zimného štadióna. Mantinely boli z obyčajných dosák, za šatne slúžili drevené, studené búdky, ktoré boli v letnom období šatňami pre kúpajúcich. Nadšenie však prekonalo všetky ťažkosti. Už v decembri toho roku nastúpili na ľadovú plochu títo hráči: Igor Benko, Ladislav Kurpas, Mikuláš Trombauer, Ivan Kováč, Vojtech Wiess, Otto Okoličányi, Michal Vlha, František Javúrek.

Hokejový oddiel vyvíjal svoju činnosť najskôr ako neregistrovaný. Táto sa uskutočnila začiatkom roku 1934.

V tomto čase pochopiteľne nebola strecha nad hlavou, hrávalo sa na otvorenej ploche, často za 30–35 stupňových mrazov.

Medzi prvých zakladateľov a nadšencov hokeja patrili: František Javúrek, veterinár, ktorý vychoval dvoch synov – Františka a Miloša, oboch vynikajúcich hokejistov. JUDr. Albert Okoličányi, vedúci notariátu mesta. Aj on mal dvoch synov, ktorí boli zapálení pre hokej – Otta a Vojtecha. Vojtech bol organizátorom a vedúcim družstva až do roku 1936 a neskôr aj známym medzinárodným rozhodcom ľadového hokeja. Bol tu aj Ján Korman, obchodník so športovými potrebami, ktorý aktívne pracoval v bývalom SOKOLE. V rokoch 1937 – 1943 bol tajomníkom oddielu a vedúcim hokejového družstva Ján Tomašovič. V rokoch 1943 – 1943 náčelníkom hokejového oddielu bol zas Ladislav Kurpas. Funkcionárov a hráčov v týchto prvých rokoch ľadového hokeja v Lipt. Mikuláši bolo veľa. Treba spomenúť Dr. Mikuláša Trombauera, bratov Vlhovcov, Droppu, Jančiho, Jaroslava Kresáka, Františka Javúrka a v neskoršom období zas Jána Čaju, Jána Kresáka, Káčera, Lukašíka, neskôr prišli Ján Starší, Jančuška, Urcikán, Jaroslav Starší, I. Tomašovič, JUDr. Karol Špindler, Igor Benko, Martin Hubka, Milan Žuffa, V. Kutnár, S. Trnovský, Teodor Hornák, Fredo Maurovič, MUDr. Vladimír Fábry, Jozef Martinka.

Hokejový oddiel hrával vo svojich začiatkoch, ktoré síce boli ťažké, ale poznačené veľkým nadšením a obetavosťou, priateľské zápasy. Súperov, s ktorými si hráči chceli merať svoje sily a tak zvyšovať svoje majstrovstvo nebolo mnoho. Postupne si však Mikulášťania trúfali aj súperov zvučných mien, od nich sa učili. Boli to LTC Praha, Poprad, Bratislava, Vrútky, Martin, Ružomberok. Potom prišiel čas organizovaných súťaží. Liptáci v nich štartovali so striedavými úspechmi.

Z funkcionárov, ktorí v neskorších rokoch kliesnili cestu pre dobré podmienky rozvoja hokeja v Liptovskom Mikuláši treba zaznamenať ešte mená tých, čo sa zaslúžili o pozitívny vývoj. Boli to Ján Diačik, Kornel Šujanský, Ivan Sokol, Ladislav Bičár, Ing. Čaja, Jozef Kmeť, Peter Žitník, Milan Dobrík, Ing. Stanislav Gábryš, Ing. Vladimír Droppa, Milan Mravec, Vladimír Slovikovský, prof. Valko, Otto Gonda, Justín Ťapajna, Pavel Uličný, Jendruš Marek, Milan Kušiak, Ing. Zdeno Matis, Dušan Halaj, Ing. Milan Hubka, Štefan Gavorník, Ing. Dušan Druska, Vladimír Pivko, Vladimír Majerík, Ing. Miroslav Neuman, Juraj Budinský, Jozef Pulíny, Ivan Bobula, Jozef Sasko, MUDr. Juraj Sýkora, MUDr. Gustáv Zaťkaklík, Vinco Školiak, Benjamín Gábryš, Ján Štepita, Ing. Milan Čupka a celý rad ďalších obetavých funkcionárov, členov realizačných tímov, trénerov, atď. Nemôžeme zabudnúť ani na dlhoročná prácu rozhlasových hlásateľov na zimnom štadióne a to Eduarda Moravčíka a Františka Füssiho. V dávnejšom období Ondreja Fógla.

Bývalý hráč, neskôr predseda VZĽH SÚV ČSZTV Ing. Dr. Rastislav Jančuška, neraz zdôrazňoval, že teraz sme pyšní, že Mikuláš patrí medzi prvé mestá, ktoré sa zaslúžili o rozvoj hokeja a mali aj ľadovú plochu. Hrdí sme tiež na to, že míľniky ľadového hokeja v metropole Liptova počas svojej dlhoročnej histórie zaznamenali príkladné úspechy nielen vo východe hráčov, z ktorých mnohí sa stali reprezentantmi, ale aj preto, že hokejisti z Liptova vždy hrali významné postavenie v I. SNHL.

Pre zaujímavosť treba zaznamenať, že korene hokeja v Liptovskom Mikuláši musíme vidieť v súvislosti s menami ako sú: Vrbica, Váh a Klingerka. Tri mená: jedno potoka, druhé rieky, tretie časť Liptovského Mikuláša. Prečo ich spomíname? Z celkom jednoduchého dôvodu: boli to ony, čo sa „zaslúžili“ o založenie hokeja na Liptove.

Vylial sa potok Vrbica, zamrzol Váh a bolo ľadu potrebného na korčuľovanie. No a Klingerka? Tam stáli vedľa seba domky rodín Mandákovcov, Jančuškovcov, Strašíchovcov, Hubkovcov, Michálekovcov, Cibákovcov, Plchovcov a ďalších. Boli to rodiny, ktoré „dodávali“ tak na začiatku, ale aj neskôr mladých zdravých chlapcov a chlapov. Hokejistov, ktorí cez celé šesťdesiatročné obdobie profilovali hokejový káder mužstva. Boli tu ešte Javúrkovci, Miloš i Fero, ktorí kládli základný kameň pre udomácnenie tejto hry v Liptove.

Naozaj, bohatá, veľmi bohatá je história vzniku a vývoja ľadového hokeja v Liptovskom Mikuláši.

Veď iste stačí uviesť, že od sezóny 1934 – 1935 družstvo hrávalo v župnom majstrovstve, a to až do roku 1945. Podľa archívnych materiálov a fotografií Pavla Volku medzi prvých hráčov patrili: Vojtech Weiss, Pavol Volko, Ivan Kováč, brankár Igor Benko, František Javúrek, Otto Okoličányi, Mikuláš Trombauer. Družstvo v ročníku 1936– 1937 hrávalo v zložení: Ján Čaja, Kuzma, brankári František a Miloš Javúrekovci, Jozef Vlha, Ladislav Kurpas, Otto Okoličányi, Jaroslav Kresák, Mikuláš Trombauer, Karol Chrenko. V tejto zostave hrali až do roku 1939/1940 sa v družstve objavili mladí hráči ako Ján Droppa, Ján Kresák, Rastislav Jančuška, Cyril Bulla, Vladimír Káčer, Ivan Teren, Jaroslav Mravec a iní.

Činnosť hokeja v začiatkoch bola v rukých jednotlivcov, nadšencov, čo znamenalo, že náklady si hladili hráči sami a len nepatrná časť bola dotovaná z pokladne SOKOLA. Postupne nadšencov pribúdalo – hráčov a funkcionárov – a tak sa začala vylepšovať aj ľadová plocha, osvetlenie, vybudovaná bola drevená tribúna. Prírodný ľad však robil neustále starosti. Veľmi často sa stalo, že pred zápasom prišlo oteplenie, ľad sa roztopil a zápas sa nekonal. A tak postupne prikročili ak vybudovaniu umelej ľadovej plochy. Táto sa realizovala za intenzívnej pomoci Kožiarskych závodov, OSP, Závodov 1. Mája, MsNV, ONV a ďalších inštitúcií a podnikov. Vývoj po druhej svetovej vojne (1945) priniesol značné obohatenie a prehĺbenie vlastnej športovej činnosti. Do roku 1945 mal hokejový oddiel len jedno mužstvo dospelých. Po tomto roku bolo založené i družstvo dorastencov a od šesťdesiatych rokov i žiacke družstvá. V sedemdesiatych rokoch prišli slávne roky mikulášskeho hokeja. O tomto však podrobnejšie na inom mieste.