Na slovíčko s Jurajom Juríkom

pridané: 08.06.2021

1. Ako si spomínaš na svoje hokejové začiatky? Kto Ťa priviedol k hokeju?

Tým, že môj otec bol profesionálny hokejista, vzor som mal v ňom a hokej som chcel hrať. Videl som to doma, hokej bol číslo jedna. Popri hokeji som hrával aj futbal. Na zimný štadión ma priviedla maminka, pretože otec bol preč. Človeku utkvie v pamäti väčšinou spomienka na to, čo je zlé. Napríklad, keď otec doniesol použité korčule zo Skalice alebo odniekadiaľ. Ja som už v tej dobe vedel korčulovať, šiel som do školy korčulovania, namiesto toho, že už som mal byť v prípravke. Tam som stále padal a nešlo mi zatočiť, tak som si vravel, že nôž musí byť zlý alebo korčula nejaká vykrivená. Otec vravel, že určite nie, až potom, keď sa na to pozrel tak videl, že nôž je krivý. To je to, čo mám v pamäti doteraz, bol som z toho tréningu úplne nešťastný a nevedel som, čo mám robiť, keď som vlastne padal a ani to nebolo mojou vinou. Ako sa hovorí, že "kováčova kobyla chodí bosá", tak tu sa to ukázalo.

2. Ako by si charakterizoval seba, svoju hru.

To je skôr otázka na trénera, pretože hráč sa nemá hodnotiť sám. Ale ak sa budeme o tom baviť, tak v niektorých situáciách na ľade radšej dávam prihrávku na spoluhráčov alebo chcem situáciu vylepšiť, než, aby som šiel do brány. To svedčí asi o tom, že nie som typologický sniper, čo by asi každý hokejista chcel byť, pretože, keď je človek strelec, tak aj ľudia si myslia, že ste dobrý hokejista, keď dávate veľa gólov. Keď hrávam v lajne, kde mám dobrých spoluhráčov a bodovo sa nám darí, tak väčšinou sa snažím im vyhovieť, aby to malo tú správnu chémiu, čo je základ. Zároveň si myslím, že vo veľa veciach sa snažím robiť čiernu robotu a pomôcť mojim dvom parťákom v útoku s maličkosťami, ktoré nie je vidieť. Napríklad v predbránkovom priestore ma to jednoducho baví. Aj, keď sa hovorí, že to tam bolí a je to na „krv“, tak to je na tom tá sranda a na hokeji to pekné, že, keď sa to vymastí tak to pridá správne grády aj divákovi. Takže asi v tomto som taký zarputilec. Ako kedysi povedal môj brat vtipne - taká „pilná včelička“.

3. Mohol by si zhodnotiť svoju uplynulú sezónu. Aká bola? Ako sa Ti hralo pred prázdnymi tribúnami?

Jedným slovom turbulentná. Niekedy pred Vianocami som čakal na trejd z Nových Zámkov, pretože v niektorých ohľadoch nevládla spokojnosť so mnou na niektorých miestach manažmentu, čo je normálna hokejová vec. Z ničoho nič ubehol mesiac, pripravoval som sa sám. Vrátil som sa nazad do tímu a potom to nabralo taký spád, že prišiel aj iný tréner, moja hra sa zmenila, dostal som nových spoluhráčov a vytvorili sme super lajnu. Bodovo sa mi darilo a boli sme pre tím prínosom, niektoré zápasy sme rozhodovali, tak to ma tešilo.

Predtým, keď sa mi bodovo nedarilo som sa snažil pre tím pracovať úplne inak, a to moc ohodnotené alebo ocenené nebolo. Takže turbulentné obdobie raz hore, raz dole. Splnili sme to, čo sa od nás očakávalo, hrať play-off. Myslím si, že sme narazili na to najťažšie, čo mohlo byť, na Zvolen a úprimne, cez nich cesta nešla. Človek videl ako šli a titul vyhrali zaslúžene. Celkovo organizácia Zvolena je momentálne na najvyššej úrovni a možno aj najlepšia na Slovensku.

Čo sa týka prázdnych tribún, to nemám rád a už to nechcem zažiť. Hokej sa hrá pre ľudí. Divák vám dodá úplne inú energiu, zápas úplne inak vypadá. Časom sme sa na to tak nastavili, že som si na to zvykol, ale určite by som to už nechcel zažiť. Takže ja sa teším na fanúšikov na tribúnach.  

4. Prečo si sa rozhodol pre Liptovský Mikuláš, mal si iné ponuky. Čo nakoniec zavážilo v prospech Mikuláša?

Boli aj iné ponuky, ale potom som sa rozhodoval už len či zostať v Nových Zámkoch alebo skúsiť niečo nové. Práca s trénerom Majorossom mala na mňa veľmi pozitívny vplyv, bolo to úplne niečo iné, a to ma bavilo, bolo to super. Na druhú stranu, keď som si dal na papier plusy a mínusy tak som zistil, že cesta je tréner Jančuška, ktorý o mňa javil veľký záujem. Poznáme sa, vieme obaja, čo môžeme od seba čakať. Pôsobili sme spolu v dvoch kluboch, teraz to bude tretí. To bolo pre mňa dosť dôležité. Rovnako jednanie s pánom manažérom Škanderom, kedy musím byť úprimný, vo veľa veciach ma presvedčil v tom, že by to malo teraz v Liptovskom Mikuláši fungovať, že chcú, aby sa hokej vrátil tam kde bol kedysi, pretože Liptovský Mikuláš je hokejové mesto. Za tretie to bola klíma, pretože v Nových Zámkoch je južné podnebie a je stále teplo, tak teraz ideme trošku do zimy, kde budú Tatry a deti budú na snehu. Teším sa na to, pretože je to nová výzva, čas ukáže či to bola dobrá voľba, ale ja verím, že bola.

5. Aké sú Tvoje prvé dojmy z nového pôsobiska? Aké máš osobné a tímové očakávania, čo sa týka novej sezóny?

Prvý dojem určite veľmi kladný. Bol som milo prekvapený, pretože privítanie a uvedenie do klubu prebehlo na vysokej úrovni. S vedením sa urobila tlačovka pre médiá, predstavili sme sa, prebehol obed, takže bolo to super. Mal som z toho výborný pocit, prešiel som si domácu šatňu, kde som vlastne ešte nebol. Ostatné veci môžem zhodnotiť až po nejakom čase, kedy sa stretneme v Mikuláši všetci ako tím.

Očakávanie je také, že sa nechám prekvapiť. Verím v to, že manažmentu sa podarí vyskladať konkurencie schopný tím na to, aby sme zvládli dosiahnuť cieľ, hrať štvrťfinále, čo je aj pre mňa méta. Bolo by to super, keby sa  po rokoch kedy bol  Mikuláš stále dole, zvládlo urobiť pre ľudí štvrťfinále play-off, čo je to najdôležitejšie, pretože, ako hovorím ja, play-off je úplne iná súťaž. Je to vyvrcholenie toho celého, na čom sa celý rok pracuje. Takže uvidíme. Teším sa na to. Prvé dojmy boli výborné, verím že aj tie posledné na konci sezóny budú také a, že si povieme, že to bolo od začiatku až do konca super.

6. Čo hovoríš na trénerov Milan Jančuška, Pavol Paukovček?

S trénerom Jančuškom to už bude začatá 4 sezóna, v podstate už od tej prvej kedy ma priviedol do Žiliny, sme zistili, že sme rovnaká krvná skupina. Profesionálny vzťah hráč a tréner, ktorý máme nám vyhovuje. Obaja vieme, čo od seba môžeme čakať. Takže som šiel do vody, ktorú poznám a nebude to pre mňa nič nové. Pána Paukovčeka som ako hráč nemal, vždy som ho vnímal len ako protivníka, keď stál na druhej striedačke ako tréner, ale, čo som tak odpozoroval, bude asi rovnako naladený ako hlavný tréner, takže budú obaja asi dosť impulzívni a budú to prežívať, čo je super a na to sa len teším, lebo to mám rád, keď je to také vyhecované.

7. Tvoj najsilnejší hokejový zážitok?

Najsilenjší zatiaľ nie je, pretože nemám titul, ktorý by som chcel strašne rád vyhrať a zdvihnúť nad hlavu pohár, pretože človek robí šport pre takéto okamihy. Zároveň by som si ho chcel vychutnať pred ľuďmi. Trošku mi bolo ľúto chlapcov zo Zvolena, keď titul teraz dosiahli a nemali poriadne oslavy. Mali ich síce menšie, ale ja si myslím, že to nie je ono.

Čo si tak naozaj pamätám, jedno je úsmevné, jedno smutné a jedno pozitívne. Krásna séria na 7 zápasov semifinále s Nitrou. Každý zápas mal grády a kvalitu pred vypredanými tribúnami, kedy rozhodovali detaily. Rozhodol siedmy zápas, a to je to smutné, lebo sme boli kúsok od finále s Banskou Bystricou.

Úsmevný je môj prvý hattrick, ktorý som zhodou okolností dal vo Zvolene. Pamätám si každy jeden gól, ako prebehol a celkovo ten zápas bol pre mňa bodovo úspešný. A na, čo rád spomínam, je tretie miesto ktoré sme urobili v Žiline, kedy som prišiel do tímu, ktorý bol posledný a urobili sme tretie miesto. Zišla sa tam dobrá partia, kvalitní hráči, a to nám dopomohlo k tomu, že sme získali medailu.

8. Máš prezývku?

Prezývky mám dve. Obe som zdedil. Jednu po dedkovi, druhú po otcovi. V Česku mi nik inak nepovie ako „čurda“, ani otec nevie, ako to vzniklo, či nejakým jurda a ďalej čurda vyskloňovaním, takže to sme sa nedopátrali. Na Slovensku „Baťa“, pretože môj pradedko opravoval topánky a tým, že som sa narodil v Skalici, ktorá je blízko Zlína, tak podľa pána Baťu. Tak to zostalo mne cez dedka, ktorý bol Baťa najstarší, potom bol Baťa mladší, to bol môj otec a nakoniec som bol ja Baťa najmladší.

9. Keby si nehral hokej, čo by si robil?

Keby som nehral hokej, hral by som asi futbal, pretože rozhodovanie v tom veku, kedy som bol na rovnakej úrovni s hokejom a futbalom bolo dosť ťažké. Tam akurát zohral rolu aspekt, že otec bol hokejista. Preto som zvolil hokejovú cestu a chcel som byť ako on. Ten futbal to je keby bolo keby.... Možno by som sa presadil v ňom viac, ale to sa už človek nedozvie. Keby som nehrával hokej, chcel by som zostať robiť pri športe. Baví ma celkom plánovanie, organizovanie, zariaďovanie, logistika takže by som kľudne chcel byť  športový manažér, či už hokejový alebo pri inom športe. 

10. Čo by si odkázal fanúšikom do Liptovského Mikuláša? 

Už sa len tešte a nakúpte šály, dresy, nech je vás tam čo najviac. Havne nech si to užívate, chodíte na hokej s radosťou, pretože šport sa robí pre ľudí, a pokiaľ fanúšik nie je na tribúne tak naša práca je vlastne k ničomu. Keď budú ľudia na tribúnach, to je výsledok toho, že naša robota je dobrá a ako vravia niektorí tréneri, my sme takí "herci na ľade" a ja verím v to, že nielen na domácich zápasoch vám budeme robiť radosť, že spoločne niečo dokážeme a pozdvihneme Liptovský Mikuláš do vyšších priečok, tam kde by mal v tabuľke patriť.